Slasť a vytrženie svatých duší
„Ak sme urazili Pána, nezvyšujme smútok za smútkom, pochybujúc o Jeho odpustení; ak sme znevažovali Jeho svätosť a spravodlivosť, aspoň si uctievajme Jeho milosrdenstvo; a kým celý svet spieva o Jeho dobrote, bude naše srdce jediné, ktoré váha vzdať Mu túto chválu?“ Zdroj: https://modlitba.sk/sv-jozef-cafasso-citaty-a-vyroky/
„Slasť a vytrženie svätých duší“ je fráza z Litánií k Božiemu milosrdenstvu, ktorú do svojho Denníčka zapísala svätá sestra Faustína Kowalská.
Táto fráza opisuje mystický stav hlbokej duchovnej radosti, pokoja a spojenia s Bohom, ktorý sa nazýva Božie milosrdenstvo. V kontexte mystiky a spirituality svätých to znamená:
- Duchovná slasť : Nejde o telesné potešenie, ale o hlboký vnútorný pokoj a radosť, ktorú duša zažíva v prítomnosti Boha, často aj uprostred utrpenia či strachu.
- Vytrženie : Stav, kedy je duša akoby „vytiahnutá“ z bežného vnímania sveta a ponorená do božskej reality, spojená s Bohom.
- Milosrdenstvo ako zdroj: Podľa sv. Faustíny je práve Božie milosrdenstvo tým, čo napĺňa duše svätých touto radosťou, je ich „odpočinutím“ a „pokojom uprostred strachu“.
V katolíckej tradícii sa tento stav chápe ako dar, ktorý pomáha duši spojiť sa s Bohom a zažiť nebeskú radosť už na zemi