Ježišov smútok a úzkosť?
Ako Denníček svätej Faustíny opisuje Ježišov smrteľný smútok a úzkosť
V Denníčku svätej Faustíny Kowalskej je Ježišov smrteľný smútok a úzkosť opísaná veľmi intímnym, mystickým a dramatickým spôsobom. Sestra Faustína nedostala len teoretické vysvetlenie Kristovho utrpenia; Ježiš jej dovolil vnútorne prežiť a precítiť presný stav jeho srdca počas agónie v Getsemanskej záhrade a na kríži. [1]
Denníček opisuje Ježišovu úzkosť predovšetkým prostredníctvom nasledujúcich duchovných skutočností:
1. Smrteľný smútok zo straty duší
Pre Ježiša nebolo najväčším utrpením fyzické bičovanie či klince, ale vedomie, že mnohé duše odmietnu jeho obetu.
- Ježiš Faustíne priamo hovorí: „Strata každej duše ma ponára do smrteľného smútku“ (Den. 1397).
- Jeho duchovnú agóniu spôsoboval pohľad na ľudskú ľahostajnosť. Faustína zaznamenáva, že najväčší odpor a úzkosť vyvolávali v Ježišovom srdci vlažné duše. V Olivovej záhrade kvôli nim kričal k Otcovi, aby od neho odňal tento kalich utrpenia. [1, 2, 3]
2. Mystické prepojenie s Ježišovou agóniou
Faustína opisuje stavy, kedy ju Ježiš vtiahol priamo do svojej noci utrpenia. Počas týchto chvíľ zažívala desivú duchovnú temnotu. [1]
- V Denníčku píše, že počas trojhodinovej modlitby cítila, akoby každý úder Ježišovho srdca prenikal jej vlastnú dušu. Popisuje to ako stav, kedy fyzicky i duchovne cítila všetku horkosť Božieho Srdca a mala pocit, že zomiera spolu s ním. [1]
- Ježiš jej následne vysvetlil veľkosť svojho utrpenia: „Prežila si v troch hodinách to, čo ja som trpel celú noc“, a dodal, že svet ešte stále plne nepozná celú hĺbku a rozsah jeho skutočného utrpenia. [1]
3. Úzkosť z hriechu a nevďačnosti
Úzkosť v Getsemanoch pramenila z toho, že Ježišovo najsvätejšie a najčistejšie Srdce bolo zaplavené morom ľudskej špiny. [1]
- Denníček vykresľuje Krista ako toho, kto nesie drtivé bremeno hriechov sveta. Faustína vidí, ako Ho zraňuje najmä hriech neudelenia dôvery – keď človek pochybuje o Božej dobrote a nechce prijať lúče milosrdenstva, ktoré z neho vyžarujú. Táto nevďačnosť mu spôsobovala najväčšiu vnútornú bolesť. [1, 2, 3]
4. Útecha uprostred úzkosti
Hoci Denníček verne vykresľuje Ježišovu opustenosť a agóniu, ukazuje aj riešenie. Ježiš hovorí Faustíne (a skrze ňu každému z nás), že najväčšou útechou v jeho smrteľnom smútku je naša modlitba za hriešnikov. Zakaždým, keď sa človek s dôverou obráti k Božiemu milosrdenstvu alebo keď o 15:00 súcití s jeho opustenosťou, zmierňuje tým úzkosť, ktorú Ježiš na kríži prežíval