Nepochopitelna nadhera
„Dnes som v duchu bola v nebi,“ napísala vo svojom denníku 27. novembra 1936, „a videla som jeho nepochopiteľnú nádheru a šťastie, ktoré nás očakáva po smrti.“
„Videla som, ako všetko tvorstvo neprestajne vzdáva chválu a slávu Bohu. Videla som, aké obrovské šťastie je byť v Bohu a ako sa šíri na všetky tvory a prináša im šťastie. Potom sláva a chvála, ktorá z neho plynie, sa vracia ku svojmu zdroju. Ony potom vstupujú do Božích hlbín a kontemplujú vnútorný život Trojice, ktorú nikdy nepochopia ani nepojmú.
Tento zdroj šťastia je nemenný vo svojej podstate, ale vždy nový a z neho tryská šťastie pre všetky stvorenia. Teraz chápem svätého Pavla, ktorý povedal: „Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevystúpilo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú.““
Potom píše o tom, čo sa Bohu najviac páči:
„A Boh mi dal pochopiť, že v jeho očiach je len jedna vec, ktorá má nekonečnú hodnotu, a to láska k Bohu; láska, láska a ešte raz láska; a nič sa nevyrovná skutku vykonanému z čírej lásky k Bohu. Ó, aké nepochopiteľné dobrodenia dáva Boh duši, ktorá ho úprimne miluje! Ó, aká šťastná je duša, ktorá sa už na tu na zemi teší jeho zvláštnym milostiam! A také sú malé a pokorné duše.